Baví ma skúšať a vytvárať nové veci :)

Stalo sa to minulú nedeľu. Ráno sa mi nechcelo z postele a dôvodom bolo hnusné a zamračené počasie. Veď to asi poznáte. Doobeda sa čas vliekol a nálada sa nezlepšovala. Nie som klasická kávičkárka. Kávu si dávam len v prípade únavy a potreby prebudenia sa :D A aj to je skôr mlieko s príchuťou kávy, ako káva s trochou mlieka. Našťastie svoj účinok má tak či tak. Na obed som bola pozvaná, tak som si užila príjemnú spoločnosť. Po obede sme dokonca hrali človeče. Nie raz, ale až 6 krát :) Bola to milá zmena oproti iným dňom. Keď som z návštevy odchádzala domov neverila som vlastným očiam. Vonku vyšlo slniečko a ani som si neuvedomila pocit únavy a ničnerobenia ma prešiel. Tak som sa rozhodla, že využijem slnečnú chvíľu a nezaleziem späť medzi múry domu. Moje kroky viedli do záhrady a môj mozog začal pracovať na plné obrátky. Všade navôkol sa to hemží jesennými dekoráciami. Tak mi napadlo zaobstarať si nejakú dekoráciu vlastnými rukami. Ešte pofukoval jemný vetrík a vďaka nemu sa mojej pozornosti mohli tešiť kukuričné klasy, ktoré krásne šušťali. "Hmmm, žeby niečo nejako obaliť listami z kukurice? Ale čo?" hneď mi prebehlo hlavou. Tak som sa prechádzala po záhrade ďalej a silno dumala čo a ako by sa dalo použiť. Do vrecka na mikine som si vložila tri malé jabĺčka, tri orechy a miesto si v ňom našiel i maličký klások kukurice. "Lenže čo ďalej?" Tak som sa vybrala do priateľovej dielne a poriadne som otvorila svoje oči i myseľ. Na pracovnom stole sa len tak povaľoval prázdny súdok od piva. Našla som tu i tenučký drôtik, kombinačky a lepiacu pásku. Tak som sa s nájdenými pokladmi vybrala späť do záhrady. "Skúsim obaliť súdok listami z kukurice." Tak som začala. Jeden lístok z jednej strany prilepím o súdok kúskom lepiacej pásky.... Drží, super. Tak som v tom pokračovala, až kým som takýmto spôsobom neobalila celý súdok dookola. Potom som lístky z kukurice obmotala i tenučkým drôtikom. A súdok postavila. "Hmmm, vyzerá to celkom dobre." Tak som sa z mojím "strašiakom" vybrala pred dom kde som ho dotvorila. Za drôtik som vložila orechové listy, nejaké konáriky. Jabĺčka som napichla na hrubší drôt a tak potom vložila za okraj tenšieho. Rovnakým spôsobom som postupovala i z orechmi a kukuričným kláskom. Vchodové dvere máme zložené z dvoch častí - jedna časť sa dá v prípade potreby roztvoriť. Čiže miesto bolo vybraté hneď - do kúta pred zatvorenú časť dverí. Môj priateľ však nemal rád dekorácie svojej maminy - väčšinou mu zavadzali v pohybe po chodníku. Tak som tŕpla čo povie na môj výtvor. Keď prišiel večer domov z roboty, tak si dekoráciu ani nevšimol a tak som vedela, že mu nezavadzia a jej osud nie je spečatený. Samozrejme som ho poslala von a zapla tam svetlo a ona sa mu dokonca i páčila :) No najviac čo sa mi na tomto dni páčilo, bol ten skvelý pocit zo svojej práci :)